Svetové uznanie ukryté v neživých mineráloch.
The world appreciation can be reached through the mediation of the minerals.

Autor:  Maroš Barok, Silvia Beličáková.

E mail:  belicakova@pobox.sk

Abstrakt

About 16 new minerals were  finded on the  Slovak Republic area  at the first of all. There are world wide meaningful uniques.  

Z územia dnešného Slovenska boli opísané viaceré, pre svet nové minerálne druhy, z ktorých časť zatiaľ nebola dodnes nájdená na žiadnej ďalšej svetovej lokalite. A tak sa stali unikátmi s celosvetovou hodnotou a významom.

Obsah:	Svetové uznanie ukryté v neživých mineráloch
	K prameňom vlastnej mineralogickej histórie
	Ako vznikajú nové minerály ?
	Slovenské prvoopisy.
	Právna ochrana slovenských minerálov.
	Záver.
Fotoprílohy:	(každý obrázek si vyvoláte poklepáním na jeho ikonu)
xxxxxxxxxxxx		xxx	Vashegyit. Lokalita: Železník.
xxxxxxxxxxxx		xxx	Rutil.  Lokalita: Revúca.
xxxxxxxxxxxx		xxx	Euchroit. Lokalita: Ĺubietová.
xxxxxxxxxxxx		xxx	Schafarzikit. Lokalita: Pernek.
xxxxxxxxxxxx		xxx	Evansit. Lokalita: Železník.
xxxxxxxxxxxx		xxx	Tetradymit. Lokalita: Župkov.
xxxxxxxxxxxx		xxx	Hauerit. Lokalita: Kalinka u Detvy.

Svetové uznanie ukryté v neživých mineráloch.

K prameňom vlastnej mineralogickej histórie. 

Mnohé prvenstvá zostávajú nášmu zraku skryté a sú zahalené naveky rúškom tajomnosti. Svet minerálov k nim rozhodne patrí. A tak aj v ich prípade je častokrát len veľmi obtiažne zistiť, kto ako prvý našiel a opísal nový minerál, ktorý v budúcnosti budú využívať mnohí ľudia tejto planéty. Ale v niektorých prípadoch sú nám tieto údaje presne známe a tak ich možno historicky pomerne presne dokladovať a zapísať na stránky mnohých múdrych kníh. 

Mená významných miest, ľudí i udalostí boli v priebehu ľudských dejín zvečnené aj do minerálov. Vyjadrujú tak častokrát náš obdiv a uznanie nad ich významom, ktorým zväčša čímsi prekročili prah vlastných hraníc a možností. Aj mnohé z minerálov, ktoré boli opísané ako prvoopisy z územia dnešného Slovenska, majú v svojich názvoch zvečnené mená významných osobností, alebo obcí svojho prvého nálezu. 

Obr. 1. Lokalita Piesky u Španiej Doliny - prvé nálezisko herrengrunditu (devillinu).

V súčasnosti, kedy je ľudstvu známych takmer 4000 najrozmanitejších minerálnych druhov, možno retrospektívne zhodnotiť prínos baníckej činnosti na našom území aj do tejto oblasti. Z územia dnešného Slovenska totiž boli opísané viaceré, pre svet nové minerálne druhy, z ktorých časť zatiaľ nebola dodnes nájdená na žiadnej ďalšej svetovej lokalite. A tak sa stali unikátmi s celosvetovou hodnotou a významom. Mnohé, nielen banícke mestá ako napr. Špania Dolina, Ľubietová, alebo z tých novších Hodruša a Poruba p./ Vihorlatom získali svoju celosvetovú pozornosť aj možno práve kvôli týmto minerálom. Osud spomínaných minerálov sa však nespája iba s miestami ich prvonálezov, ale predovšetkým s dávnymi i súčasne žijúcimi ľuďmi, ktorí putovali slovenskou prírodou, ktorí ich na svojich cestách objavili, i tých, ktorí ich určili a napokon predstavili širokej verejnosti. Mnohé z nálezísk však do dnešných dní zarástli vysokou trávou, alebo boli naveky pochované v hlbinách opustených starých podzemných banských diel. Neskutočne veľké množstvo príbehov a poznatkov ostalo nepovšimnutých a odišlo do nenávratna s odchodom vzácnych ľudí, ktorí boli ich hlavnými spoluaktérmi. Stránky dejín majú schopnosť časom zožltnúť a je preto na nás, či sa budeme k nim vracať, oživovať ich a zároveň dopĺňať, aby natrvalo nezapadli prachom večnosti. Zvlášť v súčasnosti, kedy väčšinu z minerálov už nie je možné voľne nachádzať na našich pôvodných, typových náleziskách a najvzácnejšie exponáty sa rozkotúľali krivoľakými cestičkami do zbierok šíreho sveta. Po dlhodobej medzinárodnej spolupráci chceme dnes osloviť aj širokú domácu verejnosť s cieľom poznania časti vlastnej histórie i ponaučeniu k nutnosti systematickej ochrany nášho spoločného dedičstva. 

Nahoru !

Ako vznikajú nové minerály? 

Na začiatku stojí "obyčajný" nález ( i od laického zberateľa ) priamo v teréne. Návrh s presne vymedzenými analýzami schvaľuje Medzinárodná mineralogická asociácia ( IMA ) so sídlom v Kanade. Uvedená asociácia po predložení ( ktoré trvá aj niekoľko rokov ) pri hlasovaní schváli - neschváli existenciu nového minerálu, vrátane navrhovaného názvu.

Obr. 2. Zber minerálov na lokalite Richtárová. Zberatelia ing. M. Barok z Bojnic a ing. V. Tichý z Trenčína.

Nahoru !

Slovenské prvoopisy. 

Do dnešných dní bolo z územia SR celkove opísaných a uznaných 16 nových minerálov pre svet: cohenit, euchroit, evansit, hauerit, hodrušit, kornelit, libethenit, mrázekit, romboklas, rutil, schafarzikit, szomolnokit, telluronevskit, tetradymit, vashegyit, vihorlatit. 

Okrem nich však boli opísané aj iné minerály ( celkom 18 ), ktoré však v priebehu času boli revíziami stotožnené s už známymi minerálmi z iných svetových lokalít a ich názvy sú dnes používané už iba ako synonymá: agnolit, dillnit, dobschauit, fauserit, gelnicit, herrengrundit, iglit, jánosit, kašparit, kollyrit, lenartit, manganfauserit, manganokalcit, metabentonit, pettkoit, pulszkyit, spaniolit, stüvenit. 

Euchroit - Cu₂ [ ( OH ) I As O₄ ] . 3 H₂O - opísal po prvý raz v r. 1823 A. Breithaupt na haldách ložiska Svätodušná pri Ľubietovej, kde vystupoval na puklinách svorov a bridlíc v podobe dokonale vyvinutých až 4 cm veľkých kryštálov smaragdovozelenej farby. 

Evansit - Al₃ [ ( OH )₆ I PO₄ ] . 6 H₂O - opísal ho v r. 1864 D. Forbes z baní v Železníku. Na ložisku vystupoval v podobe náterov a kvapľovitých útvarov sivobielej farby. Svoje pomenovanie získal na počesť anglického mineralóga B. Evansa ( 1797 - 1862 ). 

Hauerit - MnS₂ - minerál našiel v r. 1846 W. Haidinger na obzore šachty Jozef v sírnych baniach na Kalinke ( dnes obci Vigľašská Huta ). Vystupoval v podobe vzácnych oktaedrických kryštálov hnedočiernej farby. Pomenovanie získal na počesť rakúskych geológov J. R. Hauerovi ( 1778 - 1863 ) a jeho synovi ( 1822 - 1899). 

Hodrušit - Cu₈ Bi₁₂ S₂₂ - ako jeden z " najmladších " slovenských minerálov opísal M. Koděra v r. 1970 z bane Rozália v Hodruši, kde vytváral drobné kryštalické agregáty oceľovošedej farby. Pomenovanie získal podľa miesta nálezu. 

Libethenit - Cu₂ [ OH I PO₄ ] - opísal z oxidačných zón Cu-ložiska Podlipa v Ľubietovej A. Breithaupt v r. 1823. Tmavozelené kryštáliky oktaedrického tvaru, pomenované podľa nemeckého názvu náleziska sú snáď najznámejším našim minerálom. 

Schafarzikit - Fe Sb₂ O₄ - opísal J. A. Krenner v r. 1921 ako veľmi zriedkavý minerál červenohnedej farby z baní v Perneku v Malých Karpatoch. Pomenovanie získal podľa mena budapeštianskeho geológa F. X. Schafarzika ( 1854 - 1927 ). 

Rutil - Ti O₂ - pekné červenohnedé kryštály v kremenných svoroch prvýkrát opísal I. Born v r. 1772 z okolia Revúcej. Názov získal podľa svojho zafarbenia.

Dillnit - Al₁₂ ( Al O₄ ) ( Si₅ O₁₆ ) ( OH, F )₁₈ Cl - pôvodne ho opísal W. Haidinger v r. 1844 z dedičnej štôlne princa Ferdinanda v Banskej Belej, kde bol nájdený v r. 1823. Vytváral tu nevýrazné zrnité, biele masy. Pôvodné pomenovanie získal podľa nemeckého názvu náleziska. Po revízii L. Mrázom a J. Kontom v r. 1961 bol stotožnený s minerálom zunyitom. 

Herrengrundit - Cu₄ Ca ( SO₄ )₂ ( OH )₆ . 3 H₂O - pomenovanie získal podľa nemeckého názvu Španej Doliny, kde bol pôvodne v r. 1897 A. Brezinom. Chemizmus jeho smaragdovozelených kryštálikov však bol podrobený opätovnej analýze a v r. 1940 bol H. Meixnerom stotožnený s už známym devillínom. 

Manganokalcit - ( Mn, Ca ) CO₃ - je známy už od r. 1846 z opisov A. Braithaupta z baní v Banskej Štiavnice. F. Ulrich však v r. 1922 potvrdil jeho totožnosť s Mn varietou kalcitu. 

Spaniolit - Cu₁₂ Sb₄ S₁₃ - na Hg bohatý tetraedrit nesprávne v r. 1853 považoval F. von Kobell. Vytváral šedočierne kompaktné masy na žilách Droždiak a Zlatník v Rudňanoch. 

Lenartit - Fe - pôvodne opísal S. E. Meunier z okolia Lenartova pri Bardejove v r. 1893. Neskôr bol minerál stotožnený s meteorickým železom. 

Jánosit - ( Fe Mg ) Fe₄³⁺ ( SO₄ )₆ ( OH )₂ - žlté až oranžové drobné kryštáliky zo stien starých banských chodieb v Železníku po prvýkrát určili H. Böckh - K. Emszt v r. 1905. S už poznaným minerálom copiapitom ho revidoval J. Krenner o dva roky neskôr.

Nahoru ! 

Právna ochrana slovenských minerálov. 

V snahe účinne chrániť spoločné prírodné dedičstvo existuje aj zákonná ochrana uvedených prvoopísaných minerálov. O tom bezprostredne pojednáva vyhláška MK SR č. 213/2000 Zb. o chránených druhoch nerastov, v znení zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. 

Záver. 

Záverečnými riadkami končíme našu dnešnú púť a rozprávanie o mineráloch, ktoré preslávili našu krajinu v zahraničí a zároveň boli spoluautormi aj jej kapitoly do svetových mineralogických dejín. Z územia dnešného Slovenska vzišlo do týchto dní viacero prvých nálezov minerálov pre svet. 

Hoci na počiatku každého nového objavu stojí praobyčajný nález horniny alebo nerastu z terénu, nemožno zabudnúť ani na dlhú púť, ktorá vedie k identifikácií, registrácií a v neposlednej rade i k jeho konečnému uznaniu. Je to skutočne celosvetové bohatstvo a náš spoločný prínos do jeho pokladnice. Preto chceme aj týmito záverečnými slovami vysloviť za všetkých poďakovanie tým, ktorí venujú svoj čas, záujem i nadšenie krásam, aj keď naoko neživej prírody. Zvlášť tým, ktorí sa zasluhujú o to, že široká svetová, odborná ale i laická verejnosť má vedomosť o existencii Slovenskej republiky v srdci Európy aj prostredníctvom týchto minerálov.

Nahoru!    Zpět na Nerosty, drahokamy a minerály!

Copyright © 2001 Ing. Maroš Barok., Ing. Silvia Beličáková., Fakulta BERG, Technická Univerzita Košice.
Fotografie: autoři
All rights reserved.
Úprava a abstrakt:  RNDr. Petr Čížek